Book 7: Chapter 16
The archive, offline Own the Wisdom of the Ages Every text in the library on a single USB drive. Read offline, cite freely, keep forever. No subscription required.
Get the drive $127.00

Book 7: Chapter 16

The Mahabharata in Sanskrit

Book 7
Chapter 16

1 [स]
ते सेने शिबिरं गत्वा नयविशेतां विशां पते
यथाभागं यथान्यायं यथा गुल्मं च सर्वशः
2 कृत्वावहारं सैन्यानां दरॊणः परमदुर्मनाः
दुर्यॊधनम अभिप्रेक्ष्य सव्रीडम इदम अब्रवीत
3 उक्तम एतन मया पूर्वं न तिष्ठति धनंजये
शक्यॊ गरहीतुं संग्रामे देवैर अपि युधिष्ठिरः
4 इति तद वः परयततां कृतं पार्थेन संयुगे
मातिशङ्कीर वचॊ मह्यम अजेयौ कृष्ण पाण्डवौ
5 अपनीते तु यॊगेन केन चिच छवेत वाहने
तत एष्यति ते राजन वशम अद्य युधिष्ठिरः
6 कश चिद आह्वयतां संख्ये देशम अन्यं परकर्षतु
तम अजित्वा तु कौन्तेयॊ न निवर्तेत कथंचनन
7 एतस्मिन्न अन्तरे शून्ये धर्मराजम अहं नृप
गरहीष्यामि चमूं भित्त्वा धृष्टद्युम्नस्य पश्यतः
8 अर्जुनेन विहीनस तु यदि नॊत्सृजते रणम
माम उपायान्तम आलॊक्य गृहीतम इति विद्धि तम
9 एवं ते सहसा राजन धर्मपुत्रं युधिष्ठिरम
समानेष्यामि सगणं वशम अद्य न संशयः
10 यदि तिष्ठति संग्रामे मुहूर्तम अपि पाण्डवः
अथापयाति संग्रामाद विजयात तद विशिष्यते
11 दरॊणस्य तु वचः शरुत्वा तरिगर्ताधिपतिस ततः
भरातृभिः सहितॊ राजन्न इदं वचनम अब्रवीत
12 वयं विनिकृता राजन सदा गाण्डीवधन्वना
अनागःस्व अपि चागस्कृद अस्मासु भरतर्षभ
13 ते वयं समरमाणास तान विनिकारान पृथग्विधान
करॊधाग्निना दह्यमाना न शेमहि सदा निशाः
14 स नॊ दिव्यास्त्रसंपन्नश चक्षुर्विषयम आगतः
कर्तारः सम वयं सर्वं यच चिकीर्षाम हृद्गतम
15 भवतश च परियं यत सयाद अस्माकं च यशः करम
वयम एनं हनिष्यामॊ निकृष्यायॊधनाद बहिः
16 अद्यास्त्व अनर्जुना भूमिर अत्रिगर्ताथ वा पुनः
सत्यं ते परतिजानीमॊ नैतन मिथ्या भविष्यति
17 एवं सत्यरथश चॊक्त्वा सत्यधर्मा च भारत
सत्यवर्मा च सत्येषुः सत्यकर्मा तथैव च
18 सहिता भरातरः पञ्च रथानाम अयुतेन च
नयवर्तन्त महाराज कृत्वा शपथम आहवे
19 मालवास तुण्डिकेराश च रथानाम अयुतैस तरिभिः
सुशर्मा च नरव्याघ्रस तरिगर्तः परस्थलाधिपः
20 माचेल्लकैर ललित्थैश च सहितॊ मद्रकैर अपि
रथानाम अयुतेनैव सॊ ऽशपद भरातृभिः सह
21 नानाजनपदेभ्यश च रथानाम अयुतं पुनः
समुत्थितं विशिष्टानां संशपार्थम उपागतम
22 ततॊ जवलनम आदाय हुत्वा सर्वे पृथक पृथक
जगृहुः कुशचीराणि चित्राणि कवचानि च
23 ते च बद्धतनु तराणा घृताक्ताः कुशचीरिणः
मौर्वी मेखलिनॊ वीराः सहस्रशतदक्षिणाः
24 यज्वानः पुत्रिणॊ लॊक्याः कृतकृत्यास तनुत्यजः
यॊक्ष्यमाणास तदात्मानं यशसा विजयेन च
25 बरह्मचर्य शरुतिमुखैः करतुभिश चाप्तदक्षिणैः
पराप्य लॊकान सुयुद्धेन कषिप्रम एव यियासवः
26 बराह्मणांस तर्पयित्वा च निष्कान दत्त्वा पृथक पृथक
गाश च वासांसि च पुनः समाभाष्य परस्परम
27 परज्वाल्य कृष्ण वर्त्मानम उपागम्य रणे वरतम
तस्मिन्न अग्नौ तदा चक्रुः परतिज्ञां दृढनिश्चयाः
28 शृण्वतां सर्वभूतानाम उच्चैर वाचः सम मेनिरे
धृत्वा धनंजय वधे परतिज्ञां चापि चक्रिरे
29 ये वै लॊकाश चानृतानां य चैव बरह्म घातिनाम
पनपस्य च ये लॊका गुरु दाररतस्य च
30 बरह्म सवहारिणश चैव राजपिण्डापहारिणः
शरणागतं च तयजतॊ याचमानं तथा घनतः
31 अगार दाहिनां ये च ये च गां निघ्नताम अपि
अपचारिणां च ये लॊका ये च बरह्म दविषाम अपि
32 जायां च ऋतुकाले वै ये मॊहाद अभिगच्छताम
शराद्धसंगतिकानां च ये चाप्य आत्मापहारिणाम
33 नयासापहारिणां ये च शरुतं नाशयतां च ये
कॊपेन युध्यमानानां ये च नीचानुसारिणाम
34 नास्तिकानां च ये लॊका ये ऽगनिहॊरा पितृत्यजाम
तान आप्नुयामहे लॊकान ये च पापकृताम अपि
35 यद्य अहत्वा वयं युद्धे निवर्तेम धनंजयम
तेन चाभ्यर्दितास तरासाद भवेम हि पराङ्मुखाः
36 यदि तव असुकरं लॊके कर्म कुर्याम संयुगे
इष्टान पुण्यकृतां लॊकान पराप्नुयाम न संशयः
37 एवम उक्त्वा ततॊ राजंस ते ऽभयवर्तन्त संयुगे
आह्वयन्तॊ ऽरजुनं वीराः पितृजुष्टां दिशं परति
38 आहूतस तैर नरव्याघ्रैः पार्थः परपुरंजयः
धर्मराजम इदं वाक्यम अपदान्तरम अब्रवीत
39 आहूतॊ न निवर्तेयम इति मे वरतम आहितम
संशप्तकाश च मां राजन्न आह्वयन्ति पुनः पुनः
40 एष च भरातृभिः सार्धं सुशर्माह्वयते रणे
वधाय सगणस्यास्य माम अनुज्ञातुम अर्हसि
41 नैतच छक्नॊमि संसॊढुम आह्वानं पुरुषर्षभ
सत्यं ते परतिजानामि हतान विद्धि परान युधि
42 [य]
शरुतम एतत तवया तात यद दरॊणस्य चिकीर्षितम
यथा तद अनृतं तस्य भवेत तद्वत समाचर
43 दरॊणॊ हि बलवाञ शूरः कृतास्त्रश च जितश्रमः
परतिज्ञातं च तेनैतद गरहणं मे महारथ
44 [अर्ज]
अयं वै सत्यजिद राजन्न अद्य ते रक्षिता युधि
धरियमाणे हि पाञ्चाल्ये नाचार्यः कामम आप्स्यति
45 हते तु पुरुषव्याघ्रे रणे सत्यजिति परभॊ
सर्वैर अपि समेतैर वा न सथातव्यं कथं चन
46 [स]
अनुज्ञातस ततॊ राज्ञा परिष्वक्तश च फल्गुनः
परेम्णा दृष्टश च बहुधा आशिषा च परयॊजितः
47 विहायैनं ततः पार्थस तरिगर्तान परत्ययाद बली
कषुधितः कषुद विघातार्थं सिंहॊ मृगगणान इव
48 ततॊ दौर्यॊधनं सैन्यं मुदा परमया युतम
गते ऽरजुने भृशं करुद्धं कर्म राजस्य निग्रहे
49 ततॊ ऽनयॊन्येन ते सेने समाजग्मतुर ओजसा
गङ्गा सरय्वॊर वेगेन परावृषीवॊल्बणॊदके
1 [s]
te sene śibiraṃ gatvā nyaviśetāṃ viśāṃ pate
yathābhāgaṃ yathānyāyaṃ yathā gulmaṃ ca sarvaśaḥ
2 kṛtvāvahāraṃ sainyānāṃ droṇaḥ paramadurmanāḥ
duryodhanam abhiprekṣya savrīḍam idam abravīt
3 uktam etan mayā pūrvaṃ na tiṣṭhati dhanaṃjaye
śakyo grahītuṃ saṃgrāme devair api yudhiṣṭhiraḥ
4 iti tad vaḥ prayatatāṃ kṛtaṃ pārthena saṃyuge
mātiśaṅkīr vaco mahyam ajeyau kṛṣṇa pāṇḍavau
5 apanīte tu yogena kena cic chveta vāhane
tata eṣyati te rājan vaśam adya yudhiṣṭhiraḥ
6 kaś cid āhvayatāṃ saṃkhye deśam anyaṃ prakarṣatu
tam ajitvā tu kaunteyo na nivartet kathaṃcanan
7 etasminn antare śūnye dharmarājam ahaṃ nṛpa
grahīṣyāmi camūṃ bhittvā dhṛṣṭadyumnasya paśyataḥ
8 arjunena vihīnas tu yadi notsṛjate raṇam
mām upāyāntam ālokya gṛhītam iti viddhi tam
9 evaṃ te sahasā rājan dharmaputraṃ yudhiṣṭhiram
samāneṣyāmi sagaṇaṃ vaśam adya na saṃśayaḥ
10 yadi tiṣṭhati saṃgrāme muhūrtam api pāṇḍavaḥ
athāpayāti saṃgrāmād vijayāt tad viśiṣyate
11 droṇasya tu vacaḥ śrutvā trigartādhipatis tataḥ
bhrātṛbhiḥ sahito rājann idaṃ vacanam abravīt
12 vayaṃ vinikṛtā rājan sadā gāṇḍīvadhanvanā
anāgaḥsv api cāgaskṛd asmāsu bharatarṣabha
13 te vayaṃ smaramāṇās tān vinikārān pṛthagvidhān
krodhāgninā dahyamānā na śemahi sadā niśāḥ
14 sa no divyāstrasaṃpannaś cakṣurviṣayam āgataḥ
kartāraḥ sma vayaṃ sarvaṃ yac cikīrṣāma hṛdgatam
15 bhavataś ca priyaṃ yat syād asmākaṃ ca yaśaḥ karam
vayam enaṃ haniṣyāmo nikṛṣyāyodhanād bahiḥ
16 adyāstv anarjunā bhūmir atrigartātha vā punaḥ
satyaṃ te pratijānīmo naitan mithyā bhaviṣyati
17 evaṃ satyarathaś coktvā satyadharmā ca bhārata
satyavarmā ca satyeṣuḥ satyakarmā tathaiva ca
18 sahitā bhrātaraḥ pañca rathānām ayutena ca
nyavartanta mahārāja kṛtvā śapatham āhave
19 mālavās tuṇḍikerāś ca rathānām ayutais tribhiḥ
suśarmā ca naravyāghras trigartaḥ prasthalādhipaḥ
20 mācellakair lalitthaiś ca sahito madrakair api
rathānām ayutenaiva so 'śapad bhrātṛbhiḥ saha
21 nānājanapadebhyaś ca rathānām ayutaṃ punaḥ
samutthitaṃ viśiṣṭānāṃ saṃśapārtham upāgatam
22 tato jvalanam ādāya hutvā sarve pṛthak pṛthak
jagṛhuḥ kuśacīrāṇi citrāṇi kavacāni ca
23 te ca baddhatanu trāṇā ghṛtāktāḥ kuśacīriṇaḥ
maurvī mekhalino vīrāḥ sahasraśatadakṣiṇāḥ
24 yajvānaḥ putriṇo lokyāḥ kṛtakṛtyās tanutyajaḥ
yokṣyamāṇās tadātmānaṃ yaśasā vijayena ca
25 brahmacarya śrutimukhaiḥ kratubhiś cāptadakṣiṇaiḥ
prāpya lokān suyuddhena kṣipram eva yiyāsavaḥ
26 brāhmaṇāṃs tarpayitvā ca niṣkān dattvā pṛthak pṛthak
gāś ca vāsāṃsi ca punaḥ samābhāṣya parasparam
27 prajvālya kṛṣṇa vartmānam upāgamya raṇe vratam
tasminn agnau tadā cakruḥ pratijñāṃ dṛḍhaniścayāḥ
28 śṛṇvatāṃ sarvabhūtānām uccair vācaḥ sma menire
dhṛtvā dhanaṃjaya vadhe pratijñāṃ cāpi cakrire
29 ye vai lokāś cānṛtānāṃ ya caiva brahma ghātinām
panapasya ca ye lokā guru dāraratasya ca
30 brahma svahāriṇaś caiva rājapiṇḍāpahāriṇaḥ
śaraṇāgataṃ ca tyajato yācamānaṃ tathā ghnataḥ
31 agāra dāhināṃ ye ca ye ca gāṃ nighnatām api
apacāriṇāṃ ca ye lokā ye ca brahma dviṣām api
32 jāyāṃ ca ṛtukāle vai ye mohād abhigacchatām
śrāddhasaṃgatikānāṃ ca ye cāpy ātmāpahāriṇām
33 nyāsāpahāriṇāṃ ye ca śrutaṃ nāśayatāṃ ca ye
kopena yudhyamānānāṃ ye ca nīcānusāriṇām
34 nāstikānāṃ ca ye lokā ye 'gnihorā pitṛtyajām
tān āpnuyāmahe lokān ye ca pāpakṛtām api
35 yady ahatvā vayaṃ yuddhe nivartema dhanaṃjayam
tena cābhyarditās trāsād bhavema hi parāṅmukhāḥ
36 yadi tv asukaraṃ loke karma kuryāma saṃyuge
iṣṭān puṇyakṛtāṃ lokān prāpnuyāma na saṃśayaḥ
37 evam uktvā tato rājaṃs te 'bhyavartanta saṃyuge
āhvayanto 'rjunaṃ vīrāḥ pitṛjuṣṭāṃ diśaṃ prati
38 āhūtas tair naravyāghraiḥ pārthaḥ parapuraṃjayaḥ
dharmarājam idaṃ vākyam apadāntaram abravīt
39 āhūto na nivarteyam iti me vratam āhitam
saṃśaptakāś ca māṃ rājann āhvayanti punaḥ punaḥ
40 eṣa ca bhrātṛbhiḥ sārdhaṃ suśarmāhvayate raṇe
vadhāya sagaṇasyāsya mām anujñātum arhasi
41 naitac chaknomi saṃsoḍhum āhvānaṃ puruṣarṣabha
satyaṃ te pratijānāmi hatān viddhi parān yudhi
42 [y]
śrutam etat tvayā tāta yad droṇasya cikīrṣitam
yathā tad anṛtaṃ tasya bhavet tadvat samācara
43 droṇo hi balavāñ śūraḥ kṛtāstraś ca jitaśramaḥ
pratijñātaṃ ca tenaitad grahaṇaṃ me mahāratha
44 [arj]
ayaṃ vai satyajid rājann adya te rakṣitā yudhi
dhriyamāṇe hi pāñcālye nācāryaḥ kāmam āpsyati
45 hate tu puruṣavyāghre raṇe satyajiti prabho
sarvair api sametair vā na sthātavyaṃ kathaṃ cana
46 [s]
anujñātas tato rājñā pariṣvaktaś ca phalgunaḥ
premṇā dṛṣṭaś ca bahudhā āśiṣā ca prayojitaḥ
47 vihāyainaṃ tataḥ pārthas trigartān pratyayād balī
kṣudhitaḥ kṣud vighātārthaṃ siṃho mṛgagaṇān iva
48 tato dauryodhanaṃ sainyaṃ mudā paramayā yutam
gate 'rjune bhṛśaṃ kruddhaṃ karma rājasya nigrahe
49 tato 'nyonyena te sene samājagmatur ojasā
gaṅgā sarayvor vegena prāvṛṣīvolbaṇodake

Read ad-free with unlimited highlights, bookmarks, and annotations. $10/mo Become a Member Join

Comments and social are coming soon

Reader conversations and shared activity will appear here.

1000 of 2013 Book 50% ~6 min left