Book 7: Chapter 138
The archive, offline Own the Wisdom of the Ages Every text in the library on a single USB drive. Read offline, cite freely, keep forever. No subscription required. Get the drive $127.00

Book 7: Chapter 138

The Mahabharata in Sanskrit

Book 7
Chapter 138

1 [स]
वर्तमाने तथा युद्धे घॊररूपे भयावहे
तमसा संवृते लॊके रजसा च महीपते
नापश्यन्त रणे यॊधाः परस्परम अवस्थिताः
2 अनुमानेन संज्ञाभिर युद्धं तद ववृते महत
नरनागाश्वमथनं परमं लॊमहर्षणम
3 दरॊणकर्णकृपा वीरा भीमपार्षत सात्यकाः
अन्यॊन्यं कषॊभयाम आसुः सैन्यानि नृपसत्तमः
4 वध्यमानानि सैन्यानि समन्तात तैर महारथैः
तमसा रजसा चैव समन्ताद विप्रदुद्रुवुः
5 ते सर्वतॊ विद्रवन्तॊ यॊधा वित्रस्तचेतसः
अहन्यन्त महाराज धावमानाश च संयुगे
6 महारतः सहस्राणि जघ्नुर अन्यॊन्यम आहवे
अन्धे तमसि मूढानि पुत्रस्य तव मन्त्रिते
7 ततः सर्वाणि सैन्यानि सेना गॊपाश च भारत
वयमुह्यन्त रणे तत्र तमसा संवृते सति
8 [धृ]
तेषां संलॊड्यमानानां पाण्डवैर निहतौजसाम
अन्धे तमसि मग्नानाम आसीक का वॊ मतिस तदा
9 कथं परकाशस तेषां वा मम सैन्येषु वा पुनः
बभूव लॊके तमसा तथा संजय संवृते
10 [धृ]
ततः सर्वाणि सैन्यानि हतशिष्टानि यानि वै
सेना गॊप्तॄन अथादिश्य पुनर वयूहम अकल्पयत
11 दरॊणः पुरस्ताज जघने तु शल्यस; तथा दरौणिः पार्श्वतः सौबलश च
सवयं तु सर्वाणि बलानि राजन; राजाभ्ययाद गॊपयन वै निशायाम
12 उवाच सर्वांश च पदातिसंघान; दुर्यॊधनः पार्थिव सान्त्वपूर्वम
उत्सृज्य सर्वे परमायुधानि; गृह्णीत हस्तैर जवलितान परदीपान
13 ते चॊदिताः पार्थिव सत्तमेन; ततः परहृष्टा जगृहुः परदीपान
सा भूय एव धवजिनी विभक्ता; वयरॊचताभिप्रभया निशायाम
14 महाधनैर आभरणैश च दिव्यैः; शस्त्रैः परदीप्तैर अभिसंपतद्भिः
कषणेन सर्वे विहिताः परदीपा; वयदीपयंश च धवजनीं तद आशु
15 सर्वास तु सेना वयतिसेव्यमानाः; पदातिभिः पावकतैलहस्तैः
परकाश्यमाना ददृशुर निशायां; यथान्तरिक्षे जलदास तडिद्भिः
16 परकाशितायां तु तथा धवजिन्यां; दरॊणॊ ऽगनिकल्पः परतपन समन्तात
रराज राजेन्द्र सुवर्णवर्मा; मध्यं गतः सूर्य इवांशुमाली
17 जाम्बूनदेष्व आभरषेषु चैव; निष्केषु शुद्धेषु शरावरेषु
पीतेषु शस्त्रेषु च पावकस्य; परतिप्रभास तत्र ततॊ बभूवुः
18 गदाश च शैक्याः परिघाश च शुभ्रा; रथेषु शक्त्यश च विवर्तमानाः
परतिप्रभा रश्मिभिर आजमीढ; पुनः पुनः संजनयन्ति दीप्ताः
19 छत्राणि बालव्यजनानुषङ्गा; दीप्ता महॊल्काश च तथैव राजन
वयाघूर्णमानाश च सुवर्णमाला; वयायच्छतां तत्र तदा विरेजुः
20 शस्त्रप्रभाभिश च विराजमानं; दीपप्रभाभिश च तदा बलं तत
परकाशितं चाभरण परभाभिर; भृशं परकाशं नृपते बभूव
21 पीतानि शस्त्राण्य असृग उक्षितानि; वीरावधूतानि तनु दरुहाणि
दीप्तां परभां पराजनयन्त तत्र; तपात्यये विद्युद इवान्तरिक्षे
22 परकम्पितानाम अभिघात वेगैर; अभिघ्नतां चापतताम जवेन
वक्त्राण्य अशॊभन्त तदा नराणां; वाय्वीरितानीव महाम्बुजानि
23 महावने दाव इव परदीप्ते; यथा परभा भास्करस्यापि नश्येत
तथा तवासीद धवजिनी परदीप्ता; महाभये भारत भीमरूपा
24 तत संप्रदीप्तं बलम अस्मदीयं; निशाम्य पार्थस तवरितास तथैव
सर्वेषु सैन्येषु पदातिसंघान; अचॊदयंस ते ऽथ चक्रुः परदीपान
25 गजे गजे सप्त कृताः परदीपा; रथे रथे चैव दश परदीपाः
दवाव अश्वपृष्ठे परिपार्श्वतॊ ऽनये; धवजेषु चान्ये जघनेषु चान्ये
26 सेनासु सर्वासु च पार्श्वतॊ ऽनये; पश्चात पुरस्ताच च समन्ततश च
मध्ये तथान्ये जवलिताग्निहस्ताः; सेना दवये ऽपि सम नरा विचेरुः
27 सर्वेषु सैन्येषु पदातिसंघा; वयामिश्रिता हस्तिरथाश्ववृन्दैः
मध्ये तथान्ये जवलिताग्निहस्ता; वयदीपयन पाण्डुसुतस्य सेनाम
28 तेन परदीप्तेन तथा परदीप्तं; बलं तद आसीद बलवद बलेन
भाः कुर्वता भानुमता गरहेण; दिवाकरेणाग्निर इवाभितप्तः
29 तयॊः परभाः पृथिवीम अन्तरिक्षं; सर्वा वयतिक्रम्य दिशश च वृद्धाः
तेन परकाशेन भृशं परकाशं; बभूव तेषां तव चैव सैन्यम
30 तेन परकाशेन दिवं गमेन; संबॊधिता देवगणाश च राजन
गन्धर्वयक्षासुरसिद्धसंघाः; समागमन्न अप्सरसश च सर्वाः
31 तद देवगन्धर्वसमाकुलं च; यक्षासुरेन्द्राप्सरसां गणैश च
हतैश च वीरैर दिवम आरुहद्भिर; आयॊधनं दिव्यकल्पं बभूव
32 रथाश्वनागाकुल दीपदीप्तं; संरब्ध यॊधाहत विद्रुताश्वम
महद बलं वयूढरथाश्वनागं; सुरासुरव्यूह समं बभूव
33 तच छक्ति संघाकुल चण्डवातं; महारथाभ्रं रथवाजि घॊषम
शस्त्रौघवर्षं रुधिराम्बुधारं; निशि परवृत्तं नरदेव युद्धम
34 तस्मिन महाग्निप्रतिमॊ महात्मा; संतापयन पाण्डवान विप्रमुख्यः
गभस्तिभिर मध्यगतॊ यथार्कॊ; वर्षात्यये तद्वद अभून नरेन्द्र
1 [s]
vartamāne tathā yuddhe ghorarūpe bhayāvahe
tamasā saṃvṛte loke rajasā ca mahīpate
nāpaśyanta raṇe yodhāḥ parasparam avasthitāḥ
2 anumānena saṃjñābhir yuddhaṃ tad vavṛte mahat
naranāgāśvamathanaṃ paramaṃ lomaharṣaṇam
3 droṇakarṇakṛpā vīrā bhīmapārṣata sātyakāḥ
anyonyaṃ kṣobhayām āsuḥ sainyāni nṛpasattamaḥ
4 vadhyamānāni sainyāni samantāt tair mahārathaiḥ
tamasā rajasā caiva samantād vipradudruvuḥ
5 te sarvato vidravanto yodhā vitrastacetasaḥ
ahanyanta mahārāja dhāvamānāś ca saṃyuge
6 mahārataḥ sahasrāṇi jaghnur anyonyam āhave
andhe tamasi mūḍhāni putrasya tava mantrite
7 tataḥ sarvāṇi sainyāni senā gopāś ca bhārata
vyamuhyanta raṇe tatra tamasā saṃvṛte sati
8 [dhṛ]
teṣāṃ saṃloḍyamānānāṃ pāṇḍavair nihataujasām
andhe tamasi magnānām āsīk kā vo matis tadā
9 kathaṃ prakāśas teṣāṃ vā mama sainyeṣu vā punaḥ
babhūva loke tamasā tathā saṃjaya saṃvṛte
10 [dhṛ]
tataḥ sarvāṇi sainyāni hataśiṣṭāni yāni vai
senā goptṝn athādiśya punar vyūham akalpayat
11 droṇaḥ purastāj jaghane tu śalyas; tathā drauṇiḥ pārśvataḥ saubalaś ca
svayaṃ tu sarvāṇi balāni rājan; rājābhyayād gopayan vai niśāyām
12 uvāca sarvāṃś ca padātisaṃghān; duryodhanaḥ pārthiva sāntvapūrvam
utsṛjya sarve paramāyudhāni; gṛhṇīta hastair jvalitān pradīpān
13 te coditāḥ pārthiva sattamena; tataḥ prahṛṣṭā jagṛhuḥ pradīpān
sā bhūya eva dhvajinī vibhaktā; vyarocatābhiprabhayā niśāyām
14 mahādhanair ābharaṇaiś ca divyaiḥ; śastraiḥ pradīptair abhisaṃpatadbhiḥ
kṣaṇena sarve vihitāḥ pradīpā; vyadīpayaṃś ca dhvajanīṃ tad āśu
15 sarvās tu senā vyatisevyamānāḥ; padātibhiḥ pāvakatailahastaiḥ
prakāśyamānā dadṛśur niśāyāṃ; yathāntarikṣe jaladās taḍidbhiḥ
16 prakāśitāyāṃ tu tathā dhvajinyāṃ; droṇo 'gnikalpaḥ pratapan samantāt
rarāja rājendra suvarṇavarmā; madhyaṃ gataḥ sūrya ivāṃśumālī
17 jāmbūnadeṣv ābharaṣeṣu caiva; niṣkeṣu śuddheṣu śarāvareṣu
pīteṣu śastreṣu ca pāvakasya; pratiprabhās tatra tato babhūvuḥ
18 gadāś ca śaikyāḥ parighāś ca śubhrā; ratheṣu śaktyaś ca vivartamānāḥ
pratiprabhā raśmibhir ājamīḍha; punaḥ punaḥ saṃjanayanti dīptāḥ
19 chatrāṇi bālavyajanānuṣaṅgā; dīptā maholkāś ca tathaiva rājan
vyāghūrṇamānāś ca suvarṇamālā; vyāyacchatāṃ tatra tadā virejuḥ
20 śastraprabhābhiś ca virājamānaṃ; dīpaprabhābhiś ca tadā balaṃ tat
prakāśitaṃ cābharaṇa prabhābhir; bhṛśaṃ prakāśaṃ nṛpate babhūva
21 pītāni śastrāṇy asṛg ukṣitāni; vīrāvadhūtāni tanu druhāṇi
dīptāṃ prabhāṃ prājanayanta tatra; tapātyaye vidyud ivāntarikṣe
22 prakampitānām abhighāta vegair; abhighnatāṃ cāpatatām javena
vaktrāṇy aśobhanta tadā narāṇāṃ; vāyvīritānīva mahāmbujāni
23 mahāvane dāva iva pradīpte; yathā prabhā bhāskarasyāpi naśyet
tathā tavāsīd dhvajinī pradīptā; mahābhaye bhārata bhīmarūpā
24 tat saṃpradīptaṃ balam asmadīyaṃ; niśāmya pārthas tvaritās tathaiva
sarveṣu sainyeṣu padātisaṃghān; acodayaṃs te 'tha cakruḥ pradīpān
25 gaje gaje sapta kṛtāḥ pradīpā; rathe rathe caiva daśa pradīpāḥ
dvāv aśvapṛṣṭhe paripārśvato 'nye; dhvajeṣu cānye jaghaneṣu cānye
26 senāsu sarvāsu ca pārśvato 'nye; paścāt purastāc ca samantataś ca
madhye tathānye jvalitāgnihastāḥ; senā dvaye 'pi sma narā viceruḥ
27 sarveṣu sainyeṣu padātisaṃghā; vyāmiśritā hastirathāśvavṛndaiḥ
madhye tathānye jvalitāgnihastā; vyadīpayan pāṇḍusutasya senām
28 tena pradīptena tathā pradīptaṃ; balaṃ tad āsīd balavad balena
bhāḥ kurvatā bhānumatā graheṇa; divākareṇāgnir ivābhitaptaḥ
29 tayoḥ prabhāḥ pṛthivīm antarikṣaṃ; sarvā vyatikramya diśaś ca vṛddhāḥ
tena prakāśena bhṛśaṃ prakāśaṃ; babhūva teṣāṃ tava caiva sainyam
30 tena prakāśena divaṃ gamena; saṃbodhitā devagaṇāś ca rājan
gandharvayakṣāsurasiddhasaṃghāḥ; samāgamann apsarasaś ca sarvāḥ
31 tad devagandharvasamākulaṃ ca; yakṣāsurendrāpsarasāṃ gaṇaiś ca
hataiś ca vīrair divam āruhadbhir; āyodhanaṃ divyakalpaṃ babhūva
32 rathāśvanāgākula dīpadīptaṃ; saṃrabdha yodhāhata vidrutāśvam
mahad balaṃ vyūḍharathāśvanāgaṃ; surāsuravyūha samaṃ babhūva
33 tac chakti saṃghākula caṇḍavātaṃ; mahārathābhraṃ rathavāji ghoṣam
śastraughavarṣaṃ rudhirāmbudhāraṃ; niśi pravṛttaṃ naradeva yuddham
34 tasmin mahāgnipratimo mahātmā; saṃtāpayan pāṇḍavān vipramukhyaḥ
gabhastibhir madhyagato yathārko; varṣātyaye tadvad abhūn narendra

Read ad-free with unlimited highlights, bookmarks, and annotations. $10/mo Become a Member Join

Comments and social are coming soon

Reader conversations and shared activity will appear here.

1122 of 2013 Book 56% ~5 min left