Book 5: Chapter 181
The archive, offline Own the Wisdom of the Ages Every text in the library on a single USB drive. Read offline, cite freely, keep forever. No subscription required.
Get the drive $127.00

Book 5: Chapter 181

The Mahabharata in Sanskrit

Book 5
Chapter 181

1 भीष्म उवाच
आत्मनस तु ततः सूतॊ हयानां च विशां पते
मम चापनयाम आस शल्यान कुशलसंमतः
2 सनातॊपवृत्तैस तुरगैर लब्धतॊयैर अविह्वलैः
परभात उदिते सूर्ये ततॊ युद्धम अवर्तत
3 दृष्ट्वा मां तूर्णम आयान्तं दंशितं सयन्दने सथितम
अकरॊद रथम अत्यर्थं रामः सज्जं परतापवान
4 ततॊ ऽहं रामम आयान्तं दृष्ट्वा समरकाङ्क्षिणम
धनुःश्रेष्ठं समुत्सृज्य सहसावतरं रथात
5 अभिवाद्य तथैवाहं रथम आरुह्य भारत
युयुत्सुर जामदग्न्यस्य परमुखे वीतभीः सथितः
6 ततॊ मां शरवर्षेण महता समवाकिरत
अहं च शरवर्षेण वर्षन्तं समवाकिरम
7 संक्रुद्धॊ जामदग्न्यस तु पुनर एव पतत्रिणः
परेषयाम आस मे राजन दीप्तास्यान उरगान इव
8 तान अहं निशितैर भल्लैः शतशॊ ऽथ सहस्रशः
अच्छिदं सहसा राजन्न अन्तरिक्षे पुनः पुनः
9 ततस तव अस्त्राणि दिव्यानि जामदग्न्यः परतापवान
मयि परचॊदयाम आस तान्य अहं परत्यषेधयम
10 अस्त्रैर एव महाबाहॊ चिकीर्षन्न अधिकां करियाम
ततॊ दिवि महान नादः परादुरासीत समन्ततः
11 ततॊ ऽहम अस्त्रं वायव्यं जामदग्न्ये परयुक्तवान
पत्याजघ्ने च तद रामॊ गुह्यकास्त्रेण भारत
12 ततॊ ऽसत्रम अहम आग्नेयम अनुमन्त्र्य परयुक्तवान
वारुणेनैव रामस तद वारयाम आस मे विभुः
13 एवम अस्त्राणि दिव्यानि रामस्याहम अवारयम
रामश च मम तेजस्वी दिव्यास्त्रविद अरिंदमः
14 ततॊ मां सव्यतॊ राजन रामः कुर्वन दविजॊत्तमः
उरस्य अविध्यत संक्रुद्धॊ जामदग्न्यॊ महाबलः
15 ततॊ ऽहं भरतश्रेष्ठ संन्यषीदं रथॊत्तमे
अथ मां कश्मलाविष्टं सूतस तूर्णम अपावहत
गॊरुतं भरतश्रेष्ठ रामबाणप्रपीडितम
16 ततॊ माम अपयातं वै भृशं विद्धम अचेतसम
रामस्यानुचरा हृष्टाः सर्वे दृष्ट्वा परचुक्रुशुः
अकृतव्रणप्रभृतयः काशिकन्या च भारत
17 ततस तु लब्धसंज्ञॊ ऽहं जञात्वा सूतम अथाब्रुवम
याहि सूत यतॊ रामः सज्जॊ ऽहं गतवेदनः
18 ततॊ माम अवहत सूतॊ हयैः परमशॊभितैः
नृत्यद्भिर इव कौरव्य मारुतप्रतिमैर गतौ
19 ततॊ ऽहं रामम आसाद्य बाणजालेन कौरव
अवाकिरं सुसंरब्धः संरब्धं विजिगीषया
20 तान आपतत एवासौ रामॊ बाणान अजिह्मगान
बाणैर एवाच्छिनत तूर्णम एकैकं तरिभिर आहवे
21 ततस ते मृदिताः सर्वे मम बाणाः सुसंशिताः
रामबाणैर दविधा छिन्नाः शतशॊ ऽथ महाहवे
22 ततः पुनः शरं दीप्तं सुप्रभं कालसंमितम
असृजं जामदग्न्याय रामायाहं जिघांसया
23 तेन तव अभिहतॊ गाढं बाणच्छेदवशं गतः
मुमॊह सहसा रामॊ भूमौ च निपपात ह
24 ततॊ हाहाकृतं सर्वं रामे भूतलम आश्रिते
जगद भारत संविग्नं यथार्कपतने ऽभवत
25 तत एनं सुसंविग्नाः सर्व एवाभिदुद्रुवुः
तपॊधनास ते सहसा काश्या च भृगुनन्दनम
26 त एनं संपरिष्वज्य शनैर आश्वासयंस तदा
पाणिभिर जलशीतैश च जयाशीर्भिश च कौरव
27 ततः स विह्वलॊ वाक्यं राम उत्थाय माब्रवीत
तिष्ठ भीष्म हतॊ ऽसीति बाणं संधाय कार्मुके
28 स मुक्तॊ नयपतत तूर्णं पार्श्वे सव्ये महाहवे
येनाहं भृशसंविग्नॊ वयाघूर्णित इव दरुमः
29 हत्वा हयांस ततॊ राजञ शीघ्रास्त्रेण महाहवे
अवाकिरन मां विश्रब्धॊ बाणैस तैर लॊमवाहिभिः
30 ततॊ ऽहम अपि शीघ्रास्त्रं समरे ऽपरतिवारणम
अवासृजं महाबाहॊ ते ऽनतराधिष्ठिताः शराः
रामस्य मम चैवाशु वयॊमावृत्य समन्ततः
31 न सम सूर्यः परतपति शरजालसमावृतः
मातरिश्वान्तरे तस्मिन मेघरुद्ध इवानदत
32 ततॊ वायॊः परकम्पाच च सूर्यस्य च मरीचिभिः
अभितापात सवभावाच च पावकः समजायत
33 ते शराः सवसमुत्थेन परदीप्ताश चित्रभानुना
भूमौ सर्वे तदा राजन भस्मभूताः परपेदिरे
34 तदा शतसहस्राणि परयुतान्य अर्बुदानि च
अयुतान्य अथ खर्वाणि निखर्वाणि च कौरव
रामः शराणां संक्रुद्धॊ मयि तूर्णम अपातयत
35 ततॊ ऽहं तान अपि रणे शरैर आशीविषॊपमैः
संछिद्य भूमौ नृपते ऽपातयं पन्नगान इव
36 एवं तद अभवद युद्धं तदा भरतसत्तम
संध्याकाले वयतीते तु वयपायात स च मे गुरुः
1 bhīṣma uvāca
ātmanas tu tataḥ sūto hayānāṃ ca viśāṃ pate
mama cāpanayām āsa śalyān kuśalasaṃmataḥ
2 snātopavṛttais turagair labdhatoyair avihvalaiḥ
prabhāta udite sūrye tato yuddham avartata
3 dṛṣṭvā māṃ tūrṇam āyāntaṃ daṃśitaṃ syandane sthitam
akarod ratham atyarthaṃ rāmaḥ sajjaṃ pratāpavān
4 tato 'haṃ rāmam āyāntaṃ dṛṣṭvā samarakāṅkṣiṇam
dhanuḥśreṣṭhaṃ samutsṛjya sahasāvataraṃ rathāt
5 abhivādya tathaivāhaṃ ratham āruhya bhārata
yuyutsur jāmadagnyasya pramukhe vītabhīḥ sthitaḥ
6 tato māṃ śaravarṣeṇa mahatā samavākirat
ahaṃ ca śaravarṣeṇa varṣantaṃ samavākiram
7 saṃkruddho jāmadagnyas tu punar eva patatriṇaḥ
preṣayām āsa me rājan dīptāsyān uragān iva
8 tān ahaṃ niśitair bhallaiḥ śataśo 'tha sahasraśaḥ
acchidaṃ sahasā rājann antarikṣe punaḥ punaḥ
9 tatas tv astrāṇi divyāni jāmadagnyaḥ pratāpavān
mayi pracodayām āsa tāny ahaṃ pratyaṣedhayam
10 astrair eva mahābāho cikīrṣann adhikāṃ kriyām
tato divi mahān nādaḥ prādurāsīt samantataḥ
11 tato 'ham astraṃ vāyavyaṃ jāmadagnye prayuktavān
patyājaghne ca tad rāmo guhyakāstreṇa bhārata
12 tato 'stram aham āgneyam anumantrya prayuktavān
vāruṇenaiva rāmas tad vārayām āsa me vibhuḥ
13 evam astrāṇi divyāni rāmasyāham avārayam
rāmaś ca mama tejasvī divyāstravid ariṃdamaḥ
14 tato māṃ savyato rājan rāmaḥ kurvan dvijottamaḥ
urasy avidhyat saṃkruddho jāmadagnyo mahābalaḥ
15 tato 'haṃ bharataśreṣṭha saṃnyaṣīdaṃ rathottame
atha māṃ kaśmalāviṣṭaṃ sūtas tūrṇam apāvahat
gorutaṃ bharataśreṣṭha rāmabāṇaprapīḍitam
16 tato mām apayātaṃ vai bhṛśaṃ viddham acetasam
rāmasyānucarā hṛṣṭāḥ sarve dṛṣṭvā pracukruśuḥ
akṛtavraṇaprabhṛtayaḥ kāśikanyā ca bhārata
17 tatas tu labdhasaṃjño 'haṃ jñātvā sūtam athābruvam
yāhi sūta yato rāmaḥ sajjo 'haṃ gatavedanaḥ
18 tato mām avahat sūto hayaiḥ paramaśobhitaiḥ
nṛtyadbhir iva kauravya mārutapratimair gatau
19 tato 'haṃ rāmam āsādya bāṇajālena kaurava
avākiraṃ susaṃrabdhaḥ saṃrabdhaṃ vijigīṣayā
20 tān āpatata evāsau rāmo bāṇān ajihmagān
bāṇair evācchinat tūrṇam ekaikaṃ tribhir āhave
21 tatas te mṛditāḥ sarve mama bāṇāḥ susaṃśitāḥ
rāmabāṇair dvidhā chinnāḥ śataśo 'tha mahāhave
22 tataḥ punaḥ śaraṃ dīptaṃ suprabhaṃ kālasaṃmitam
asṛjaṃ jāmadagnyāya rāmāyāhaṃ jighāṃsayā
23 tena tv abhihato gāḍhaṃ bāṇacchedavaśaṃ gataḥ
mumoha sahasā rāmo bhūmau ca nipapāta ha
24 tato hāhākṛtaṃ sarvaṃ rāme bhūtalam āśrite
jagad bhārata saṃvignaṃ yathārkapatane 'bhavat
25 tata enaṃ susaṃvignāḥ sarva evābhidudruvuḥ
tapodhanās te sahasā kāśyā ca bhṛgunandanam
26 ta enaṃ saṃpariṣvajya śanair āśvāsayaṃs tadā
pāṇibhir jalaśītaiś ca jayāśīrbhiś ca kaurava
27 tataḥ sa vihvalo vākyaṃ rāma utthāya mābravīt
tiṣṭha bhīṣma hato 'sīti bāṇaṃ saṃdhāya kārmuke
28 sa mukto nyapatat tūrṇaṃ pārśve savye mahāhave
yenāhaṃ bhṛśasaṃvigno vyāghūrṇita iva drumaḥ
29 hatvā hayāṃs tato rājañ śīghrāstreṇa mahāhave
avākiran māṃ viśrabdho bāṇais tair lomavāhibhiḥ
30 tato 'ham api śīghrāstraṃ samare 'prativāraṇam
avāsṛjaṃ mahābāho te 'ntarādhiṣṭhitāḥ śarāḥ
rāmasya mama caivāśu vyomāvṛtya samantataḥ
31 na sma sūryaḥ pratapati śarajālasamāvṛtaḥ
mātariśvāntare tasmin megharuddha ivānadat
32 tato vāyoḥ prakampāc ca sūryasya ca marīcibhiḥ
abhitāpāt svabhāvāc ca pāvakaḥ samajāyata
33 te śarāḥ svasamutthena pradīptāś citrabhānunā
bhūmau sarve tadā rājan bhasmabhūtāḥ prapedire
34 tadā śatasahasrāṇi prayutāny arbudāni ca
ayutāny atha kharvāṇi nikharvāṇi ca kaurava
rāmaḥ śarāṇāṃ saṃkruddho mayi tūrṇam apātayat
35 tato 'haṃ tān api raṇe śarair āśīviṣopamaiḥ
saṃchidya bhūmau nṛpate 'pātayaṃ pannagān iva
36 evaṃ tad abhavad yuddhaṃ tadā bharatasattama
saṃdhyākāle vyatīte tu vyapāyāt sa ca me guruḥ

Read ad-free with unlimited highlights, bookmarks, and annotations. $10/mo Become a Member Join

Comments and social are coming soon

Reader conversations and shared activity will appear here.

849 of 2013 Book 42% ~5 min left